To je kopec otázok. Nebude jednoduché na všetky odpovedať ale pokúsim sa
. Bude to dlhé čítanie...
1. Myslím si, že jedno nemôže existovať bez toho druhého. Všade funguje istá rovnováha.
Moje poňatie temnoty pramení z mojej podstaty a z toho akým pokušeniam musím čeliť. Už od detstva som prenasledovaná démonmi a som pokúšaná ich sľubmi a tým čo mi ponúkajú.
Každý si pod týmito pojmami predstavuje niečo iné, je to ako s dobrom a zlom.
Neustále ma to ťahá smerom k samote, čiernej mágii, démonom. No na vine sú i moji rodičia. Asi budem prehnane úprimná, ale môj otec bol doslova tyran a matka je psychicky labilná. Ich správanie na mňa nemalo dobrý vplyv. Prešla som si peklom a preto poznám temnotu. Aspoň tú svoju.
Moja cesta k svetlu je ako hľadanie východu z labyrintu. Náročná a plná slepých uličiek. Učím sa sebadisciplíne, poznávam samu seba a svoje reakcie v istých situáciách, starám sa o nechcené zvieratá, v nemocnici pracujem s chorými deťmi ktorým pomáham svojou energiou. Viem, že tu energiu som predtým vzala niekomu inému, niekomu zdravému, ale nenechávam si ju pre seba i keď by som mohla.
Brať, trénovať a stať sa silnou, ale k čomu je sila ak nemám nikoho koho by som ňou chcela ochrániť?!
Snažím sa konať dobro a na svet sa dívať s úsmevom aj keď som často v depresiách. Moja samota je pre mňa tou najtemnejšou temnotou. V pomoci ostatným nachádzam kúsok po kúsku svoje svetlo.
2.Narodila som sa mŕtva. Doslova a do písmena. Páčilo sa mi v matkinom lone a prenášala ma dva týždne. Pôrod sa podarilo vyvolať až na druhý pokus, aj to ma museli von doslova vytiahnuť. Keď ma dostali von. Tak som už bola mŕtva. Vraj som bola modrá a hneď ma odniesli do vedľajšej miestnosti kde začali s oživovaním, po pár minútach sa ozval môj plač. Prekonala som vlastnú smrť ako novorodenec.
3.Duchovia, anjel a démon. Mama mi vravela, že vždy sa okolo mňa dialo veľa nevysvetliteľných vecí. Moje hračky sa presúvali po miestnosti, obrazy sa triasli, hrnčeky skladali. Raz som vraj veľa plakala a mama to ignorovala lebo vešala prádlo na balkóne. V momente keď som prestala plakať ju niečo hodilo tak silno k zábradliu, že skoro vypadla. Okrem nás doma nikto nebol a ja som ešte ani nevedela poriadne sedieť. Čím som bola staršia tým to bolo horšie, stupňovalo sa to do nejakých 6-8 rokov.
Anjel mal teplý dotyk, cítila som sa pod ním pokojná a uvoľnená. Vždy mal ruku na mojom rameni alebo chrbte a díval sa mi cez rameno keď som sa učila alebo si kreslila. Bol tam keď som sa bála zaspať, lebo som mávala často nočné mory. Počula som spev. Dotýkal sa mojich vlasov keď som zaspávala. Pomáhal mi aby som zostala silná.
Démon ma desil. Mala som z neho strach. Vypestovala som si zvyk otáčať bábikam hlavy smerom k oknu, neznášala som ten pocit že ma sledujú. Viem, že to bolo spôsobom maľby ktorý sa používa, ale i tak. Keď bol prítomný, tak som ho počula ako na mňa volá. Hlasy sa ozývala z úst bábik, ale akoby z veľkej diaľky. Vtedy som sa nemohla ani pohnúť, vždy ma to paralyzovalo. Bábiky sa ku mne začali otáčať a dívali sa priamo na mňa. Až vtedy som bola schopná utiecť. Dospelí by si povedal: ach tá detská fantázia. No keď som nazbierala odvahu vrátiť sa späť do izby, tak bábiky hľadeli na miesto z ktorého som ušla. Nepozerali sa von oknom tak ako mali.
Keď sme boli so sestrou malé, tak sme spolu často spávali lebo sa bála tmy. Pred spaním sme sa vždy rozprávali. Vtedy tomu nebolo inak. Sestre sa odrazu rozšírili oči od strachu akoby videla ducha a mne naskočili zimomriavky, vedela som kto tam je. Povedala, že moje vlasy sa vznášajú. Veľký prameň vlasov mi len tak stál a pohupoval sa vo vzduchu.
Na chodbe som občas počula prenikavý ženský krik. Akoby niekto skočil z okna na najvyššom poschodí a dopad. To okno sa nikdy nezatváralo. Za celú tú dobu to sestra počula len raz.
Je toho ešte viac, ale to by sme tu sedeli do Vianoc.
4.,8. Keď som mala 14., začala som sa prejavovať. Najskôr sa zmenilo to ako som pôsobila na ostatných. Nenápadná zmena. Drobná zmena ktorú možno pripísať dospievaniu. Stala som sa manipulatívnou. Chalanov som dohnala k tomu aby sa o mňa bili. Vyžívala som sa v tom aký mám na nich vplyv. Podvedome som vysávala svojich priateľov.
No ten jeden deň nebol iný ako tie ostatné. Ráno som sa zobudila a šla za kamarátmi. Všetko bolo ok. Hrali sme futbal a blbli ako obvykle. Odrazu som ale mala neskutočne zlý pocit. Cítila som také nutkanie niekam sa rýchlo dostať, ale netušila som kam. Kamarátom som povedala, že sa necítim dobre a idem domov. Poddala som sa tomu nutkavému pocitu, bolo to ako tranz. Viem čo sa dialo okolo mňa, všetko som vnímala dokonale, ale nemohla som sa zastaviť a ani spomaliť. Nedokázala som sa zastaviť. Keď som sa dostala k jednej z hlavných ulíc. Uprostred cesty stála sanitka. Všade pobehovali ľudia a plakali. Na zemi ležalo telo. Videla som jeho hlavu oddelenú od tela. Bol to Tomáš. Môj kamarát s ktorým som občas hrávala futbal. V momente keď som tam dorazila ten pocit zmizol.
Po druhý raz sa mi to stalo v 2009. Moja krstná chodila po lekároch lebo ju bolela noha v oblasti lymfatických uzlín. Všade jej vraveli že to bude len natiahnutý sval.
V ten deň som bola v Galante za mojim priateľom. Trocha sme pili a prechádzali sme sa po vonku s jeho najlepšou kamarátkou. Bolo to pár minút pred 23 keď som znova cítila ten pocit. Nutkavý, neodbytný pocit, že sa mám niekam dostať. Skôr ako som si to stihla uvedomiť, mierila som k novému cintorínu, ktorý mal blízko k hlavnej ceste. Doslova za mnou bežali, ale aj keď som ich počula a vnímala ako na mňa volajú, že čo stváram, tak som nemohla zastaviť. Mohla som len ísť ďalej. Zastaviť sa mi podarilo až o nejakých 10-15 minút aj to ma stálo neskutočné množstvo energie. Každá zmena smeru ktorá znamenala že zídem s predurčenej cesty ma stála veľkú dávku energie. Spomínam si ako som sa rozplakala keď som zastala. Cítila som, že sa stalo niečo veľmi zlé, ale oni mi neverili. Vraj som len priveľa vypila, ale ja poznám svoje hranice a ten pocit sa nedal zmýliť.
Na druhý deň ráno mi volal otec. Moju krstnú okolo 23 večer odviezli do nemocnice s embóliou na pľúcach. Odrazu vedeli do týždňa zistiť že má rakovinu v poslednom štádiu. 2. decembra 2009 zomrela.
5. Kinezam som sa nevenovala dlho. Zameriavala som sa na telekinezu a pyrokinezu. Pohla som s kusom špajdle a plameň sviečky som sa naučila usmerniť tak, že sa otáčal dokola. No to je už dávno. Myslím, že už by mi to nešlo. Automatické kreslenie používam k diagnostike, zatiaľ sa mi nestalo, že by som sa mýlila. Astrálne cestovanie som začala opätovne cvičiť len nedávno. Dá sa povedať že sa mi to podarilo, ibaže som sa tak veľmi sústredila na túžbu vycestovať, že som si neurčila cieľ cesty a tak som sa vznášala nad svojim fyzickým telom. Potom sa so mnou niekto z astrálu pokúsil spojiť, no na to som nebola pripravená a tak ma to vydesilo, že ma to hodilo späť. Ešte hodnú chvíľu som cítila ako na mňa niekto ťuká aby som sa mu otvorila. Lucídne sny mávam veľmi často a páčia sa mi. Veštenie z tarotových kariet mi tiež zatiaľ ešte nikdy nezlyhalo, využívam k tomu anjelov. S praktickou stránkou mágie sa nezahrávam, ale chcem sa o nej učiť. V cítení energie na tom nie som najhoršie, ale kvôli démonom sa musím veľmi krotiť a často mať okolo seba štít či filter. S rozvojom tretieho oka som na tom tiež celkom dobre. Dokážem ho väčšinou otvoriť podľa svojej vôle.
6. Mala som vtedy 16-17. Ako som spomínala, moja rodina bola príšerná, nie žeby to bolo lepšie, ale rodičia sa aspoň rozviedli. Ešte stále som precitala a bola zmätená, dezinformovaná. Rozišla som sa s prvou láskou keď ma podviedol. Mala som len veľmi málo priateľov a žiadnemu som neverila natoľko aby som sa mu mohla zdôveriť. Cítila som sa sama a opustená, frustrovaná, často som upadala do depresie, ktorú som pred všetkými skrývala. V mojom vnútri niečo každý deň umieralo, ale ja som sa každý deň usmievala a išla ďalej, aby nikto nevidel moju slabosť.
V ten deň som už skrátka nevládala. Opila som sa a pojedla tabletky. Myslím, že som mala šťastie, lebo som vypila priveľké množstvo alkoholu a všetky tablety som vyvrátila.
7. Predovšetkým tým, že je spojený s japonskom a všetko týkajúce sa japonska ma veľmi fascinuje a zaujíma. No to pre mňa nie je dôvodom k tomu aby som sa ním hlbšie zaoberala. Jednoducho sa odmietam podriadiť akémukoľvek Božstvu. Myslím, že mám problém s autoritami a nerada sa obmedzujem. Som to čo som a som tým kým som. Mám slobodnú vôľu a vybrala som si vieru v sily prírody. V prirodzený kolobeh života. Božie pravidlá som vymenila za prirodzenosť.
9. Jóga sú cvičenia na zlepšenie fyzickej i duchovnej kondície. Aspoň myslím,lebo som sa tým nikdy nejak nezaoberala, ale chcela by som sa začať venovať reiki.
10. O našom vzniku koluje množstvo mýtov. Niekto tvrdí, že Kain sa stal prvým po tom, čo uzavrel pakt s Diablom. Iní sú toho názoru, že sme sa vyvinuli z ľudí ako vyššia rasa. Kain mal byť prvý a jeho družka, ktorú sme nazvali Marind druhá. Avšak to sa zrejme tak skoro nedozvieme. Pokiaľ ide o to, i ja sama som zvedavá a moja myseľ zostáva otvorená.
11. Muži a ženy by si mali byť rovný. Každému mužovi i žene bola daná úloha a tá, i keď je iná, tak je rovnako dôležitá. Ženy sa stali nositeľkami života. Sme nežné a láskavé, milujúce svoje deti i svojich manželov. Vychovávame budúce generácie. Sme fyzicky slabšie no naše telá sú odolnejšie voči bolesti rovnako ako naše duše. Znesieme toho veľa.
Podľa môjho boli ženy stvorené k tomu aby milovali a boli milované a muži k tomu aby ich milovali a chránili.
Muži boli stvorení od prírody fyzicky silnejšími, aby boli schopný postarať sa o svoje rodiny a boli schopný chrániť ich.
V prírode, ak sa samička a mláďatá ocitnú v ohrození, tak sa samec postaví lovcovi a je schopný odviesť jeho pozornosť a obetovať sa v záujme ďalšej generácie a svojej družky.
Ľudia sú len ďalším článkom v tomto kolobehu. Tak prečo by to malo fungovať inak?
12. Táto otázka mi príde trocha od veci, ale vlastne mi to bolo vždy tak trocha jedno.
13. V biologickú revolučnú teóriu verím.
14. Bývam na Slovensku blízko Bratislavy. Nechcem byť príliš konkrétna.
Ak si to celé prečítal tak ti úprimne gratulujem. Zrejme to bolo celkom únavné čítanie
.
Budem rada ak ma niečomu naučíš. Zatiaľ sa tu cítim veľmi príjemne
. Ak ťa napadli nejaké ďalšie otázky, tak sa pokojne spýtaj.
Předmět: Lotus 
02.12.12 8:40
Každopádně jsem nic jiného stejnak neočekával, takže v pořádku a také mi to o Tobě dává jistý obraz.
